Od rokov 1956-1957 sa sociálne podmienky a stav ihriska zlepšovali. Vtedy sa začalo z tehál stavať sociálne zariadenie a byt hospodára a narazila sa studňa. Do toho času sa voda na umývanie hráčov nosila zo železničnej stanice. Buldozérom bol odstránený trávnik. Boli to grence a drny. Na prácach sa podieľali Ján Hergovič – predseda FO, Cibuľka, Dujsík, E. Krížik, Husarovičovci (K., Jaro, Emil, ktorý bol aj kandidátom na hospodára) a ďalší hráči a skalní fanúšikovia.
Žiaľ, nadšenie netrvalo dlho. Práce boli zastavené kvôli rozširovaniu železničnej trate. Okrem studne všetko zostalo nedokončené. Hracia plocha bez trávnika, v stave holozem. Na tomto katastrofálnom povrchu sa hrával futbal až do roku 1962. Po zániku prvého ihriska začalo najťažšie obdobie račianskeho futbalu. Takmer dva roky sme hrávali v Dynamitke.
FO hľadal v katastri Rače pozemok, kde by sa mohol vybudovať štadión pre asi 3000 divákov. Boli rôzne návrhy. Prvý bol na mieste dnešnej Drevony. Hráči a funkcionári začali ručne upravovať terén, ale z technických príčin boli práce zastavené. Druhý návrh boli Vinárske závody. Práce ani nezačali pre podobný problém – Územný plán mesta Bratislavy.
Východiskom z nepriaznivej situácie bola zdevastovaná plocha na Mrázovej ulici (Mrazdorf). Po dohode s JRD Rača (predseda František Slezák) začali v roku 1962 nadšenci futbalu (Jaro Husarovič, Rudo Krížik, Janko Cymorek, Milan Martinec, Miro Milfeder, Štefan Radványi), ako i hráči (Rado Hanus, D. Lednár, Jozef Máťuš a ďalší) ručným náradím pripravovať novú hraciu plochu. Zakúpilo sa drevo – hranoly na vyhotovenie futbalových bránok a bukové dosky šírky 30 cm – paráda – na sociálne zariadenie. Finančné prostriedky poskytol SFZ a zo starého ihriska pod stanicou bol privezený nákladný železničný vagón. Slúžil ako kabína pre domácich hráčov.
Po dokončení zázemia a akej-takej príprave hracej plochy prizvaný zástupca SFZ vydal rozhodnutie o užívaní ihriska. V tom čase sa futbal hrával len v rámci Bratislavy. Postupom času sa ihrisko vylepšovalo a súčasne rástla kvalita račianskeho futbalu. To vyústilo v roku 1967 do víťazstva v Bratislavskej súťaži a postupu vyššie.
Keďže sme v ďalšej sezóne mali hrať s klubmi ako Senec, Veľký Meder, Dunajská Streda a pod., museli sme zrekonštruovať ihrisko, aby aspoň čiastočne vyhovovalo vyššej súťaži. Predstavenstvo JRD Rača nám bezplatne poskytlo buldozér. Vyrovnali sme spád ihriska, rozšírili, nanovo vymerali a upravili hraciu plochu, zakúpili a zasiali semeno trávy. Financie poskytol SFZ. Polievanie sme zabezpečili od susedov Martišovcov. Práce vykonávali vyššie uvedení dobrovoľníci a mnohí fanúšikovia. Ihrisko bolo ako-tak pripravené na majstrovské zápasy.
Len pre predstavu: obec nám neposkytla morálnu ani finančnú podporu. Každý si vie predstaviť, ako sa cítili hráči a funkcionári, keď k nám prišli mužstvá, ktoré hrali na oveľa lepších štadiónoch.
... ako tréner
... ako funkcionár
Rudo Križik (*1929), autor spomienok
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára