Stránky

31. 5. 2021

FUTBAL V RAČI. 1939-45. V Seredi dorast čakalo peklo.

1925   «○»   1945-50   1950-69   1969-70   1970-72
Po roku 1939 boli futbalové súťaže ponechané v takmer nezmenenom stave ako pred vznikom Slovenského štátu. Naše 1. mužstvo hrávalo v 1.B a v 1.A triede. Hrávali tam mužstvá: Svätý Jur, Bernolákovo, Ivanka pri Dunaji, Holíč, Stará Turá, Myjava, Bánovce, Hlohovec a niektoré bratislavské kluby ako napr. Železničiari.
Naše mužstvo bolo v týchto súťažiach vždy na popredných miestach. Až na ročník 1941/1942, keď po jarnej časti bolo na prvom mieste a utrpelo vysokú porážku v Myjave 6:2 (polčas 5:0). Na zápase som bol osobne ako 12-ročný. Domácim sa darilo všetko. Do čoho kopli, to bol gól. A to napriek tomu, že naše mužstvo hralo lepší futbal. Potvrdil to druhý polčas, v ktorom vyhralo 1:2. Taký je futbal.
V jesennej časti nastal v našom futbale výrazný zvrat. Na jeseň narukovalo na základnú vojenskú službu takmer celé mužstvo. K. Husarovič (Gondola), K. Husarovič (brankár), Máťuš, A. Brichta, E. Prokeš, D. Šuchma, Fr. Gažo, Vojto Cibuľka. Mladých hráčov nahradili veteráni ako Vojtech (Béla) Ivičič, Korček atď. V tom období nebolo zvykom tak ako dnes, aby hráči hrávali v staršom veku. Po tomto zemetrasení a zmene kádra mužstvo vypadlo do 1. B triedy. Aj tam sa veľmi trápilo, aby sa udržalo.
V rokoch 1942-1944 sme sformovali dorast a dosahovali dobré výsledky. V roku 1944 sme vyhrali bratislavskú skupinu (triedu) a ako víťaza nás zaradili medzi mužstvá bojujúce o majstra Slovenska. Napriek nepriaznivému vylosovaniu sme v 1. kole na domácom ihrisku zdolali mužstvo Serede 3:0 (návšteva asi 50 divákov). O týždeň sme hrali v Seredi, kde na našich 20 čakalo 100 domácich fanúšikov. Pre našu výpravu boli postrachom. Na ihrisku nás čakalo hotové peklo. Zápas sa odohrával v neuveriteľne búrlivom prostredí. A na veľké prekvapenie bol rozhodca zo Serede. Niekoľko minút pred koncom sme prehrávali 2:0. Verdikty rozhodcu boli nepochopiteľné celý zápas, ale na konci odpískal ešte nepochopiteľnejšiu 11-ku. Prehrali sme 3:0. Tretí zápas sa hral v Trnave a prehrali sme 5:1. Tam sa celý scenár opakoval. Na zápase bolo 500-600 Sereďanov. Nás bolo aj s hráčmi asi 25... Po skončení sezóny hráči Jaro Brychta, Edo Krížik, Jozef Prokeš, Jozef Macháček, M. Kraus, Jozef Fechter prešli do seniorského tímu. V nasledujúcej sezóne nastúpilo za dorast úplne nové mužstvo. Staré pre dosiahnutý vek 18 rokov skončilo.
Rudo Krížik ako začínajúci futbalista
K oživeniu a vzostupu mužstva seniorov došlo po vyše dvoch rokoch, keď sa zo základnej vojenskej služby a z frontu vrátili narukovaní hráči. Niektorí z nich boli na východnom fronte v Rusku. Už v jesennej časti roku 1944 bolo mužstvo takmer kompletné a začali sa dostavovať výsledky.
V období 1943-1944 neboli podmienky pre futbal priaznivé. Škody utrpelo materiálno-technické zázemie futbalového oddielu. Sociálne zariadenia a oplotenie ihriska postupne rozkradli talianski zajatci ubytovaní na Rendezi. Drevom z ihriska si v zimných mesiacoch kúrili. Ihrisko zostalo bez ohrady. Jesenná časť súťaže sa ako-tak dohrala.
V marci 1945, krátko pred príchodom frontu, americké lietadlá bombardovali významný železničný uzol – Rendez. Nálet zasiahol aj spodnú časť Rače – dnešné ulice Ihrisková, Hrušková, Stolárska – a oblasť pod železničnou stanicou. Tri letecké bomby dopadli na futbalové ihrisko a poškodili hraciu plochu.


Rudo Križik (*1929), autor spomienok

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára